Prvá bola pre Lenku...
...priznávam, hľadal som proste zámienku.
A vznikla báseň - prvotina.
Už nebude nikdy prvou iná.
Z risku a na vzdory nálade.
Z hrude vyrval som svoje srdce...
...a daroval ho Milade.
Písal som jej v listoch básne.
Do dnes vraví: „písaval si ozaj krásne!"
Potom prišli zvláštne chvíle...
...neviem, čo som videl na Ľudmile.
Nechápala moje verše.
Proste kurva, keď vyjadrím sa trochu smelšie.
Vravel som si - láska sa ma netýka...
...no zjavila sa Monika.
Jej som tíško šepkal ódy.
Vzťah však skončil - pre nezhody.
Keď porátal som všetky straty...
...zbláznil som sa do Renáty.
Vravel som jej - diaľka bolí.
Ja, zvláštny expert na vlastné góly.
No prevrátil som rýchlo stránku...
...stačil pohľad a chcel som Hanku.
Však smutné verše a zo sĺz rieka,
tak s takou láskou sa strčte niekam...
Písanie básní, je proste strašne hlúpy zvyk.
A mňa - blázna, radia do kategórie - romantik?
