Tak zase uteká to šťastie vrtkavé.
Príliš sa nezdrží posádka v prístave.
Plachty sú napnuté, poľahky odpláva.
Len tichá beznádej a smutná postava.
Čo bolo včera, dnes... zajtra byť nemusí.
„Vážim si, to čo mám," postava utrúsi.
Čo to však znamená? Veď nemáš vôbec nič.
Skrátka len do prázdna, na konci plieska bič.
Možno sa vráti raz a príde na stálo.
Vážiš si, to čo máš, to čo tu ostalo.
Čo to však znamená? Veď nemáš vôbec nič.
Skrátka len do prázdna, na konci plieska bič.
Bol to vraj krásny svet, spomienka mizivá.
Vážiš si, to čo máš. Už príliš nesnívaš.
Nuž plakať nevládzeš, tak sa len hlúpo smej.
Si tichá postava a smutná beznádej.
...a smutná beznádej.