zo života má len zlomky
stratila už všetok dej
rozpúšťa sa potajomky
v kyseline neznámej
mizne ako Atlantída
stratená to, bájna zem
v sieti svojej si ťa pridá
skutočnosť však nenájdem
uväznená v realite
v realite prázdnych dní
opustená v prázdnom byte
pod menovkou - zabudni
odložená do police
zaprášená, v prachu prach
obdivuje večernice
premietnuté na stenách