Na kraji postele sedela nesmelá.
Do tmy sa nahá silueta odela.
Len krivky a tiene jej postavy.
Bozkom letmým ťa v spánku pozdraví.
Zrána hneď budí sa donaha.
Len škára v okne mi pomáha.
Prisvietiť na krásy schované.
Svetla lúč zľahka ju ovanie.
Vstane a kreslí sa do biela.
Prádielkom, večne nesmelá.
Nesmelá
...chvíľka poézie...